Drakkar

Pan vrchný, trochu šialenstva…

Napsal(a) Boris „Aljen“ Nagal. Součástí vydání Červen 2010: Sen a šílenství (#20). Rubrika O hraní obecně.

Racionálno používame ako gamemastri často ako koľajnice, ktorými vedieme ľudí tam, kam chceme. Ako hráči sa ním obrníme v snahe prežiť čo najdlhšie.

Akcia má následok protiakciu, motívy ľudí sú obvykle ak nie logické, tak aspoň po ich odhalení sa dajú činy aktérov do značnej miery logicky zdôvodniť a predpovedať. Hra do istej miery v tomto prípade stráca čaro neznámeho. To je ale samozrejme v poriadku.

Racionálno potrebujeme ako spoľahlivú oporu príbehu, keďže je dobré, ak sa hráči majú čoho chytiť ako betonovej steny. Vedia ako pokračovať, súslednosť činov im zvýsi uveriteľnosť hry a môžu sa čiastočne spoľahnúť na to, že ich akcie budú mať predpokladaný účinok (a určite aj pár totálne nečakaných, ale po preskúmaní viacmenej logických). Rizikom však je, že tá stena sa časom stane – keď pojdeme pozdĺž nej príliš dlho – nudná. Príbeh sa bude dať predpovedať dopredu a klišé v ňom použité časom znechutia aj otrlých.

Jasné, do podobných nepríjemných situácií, kedy hráči zaspávajú pri hraní alebo potajme tlčú čelom o stenu, sa aspoň trochu schopný gamemaster dostane len veľmi málokedy. Má plno možností, ako predpovedateľnosť príbehu narúšať, ako ho robiť zaujímavým aj mimo toho, že len nechá do príbehu zasiahnuť hráčov vo vačšej miere ako hodom na útok či iniciatívu. Dávkovanie informácií, zavádzanie a správne dávkovanie akcie a pokoja tak, ako to práve danej skupine vyhovuje.

Ja by som však chcel poukázať na dalšiu možnosť, ako hru ozvláštniť. Zmeňte tú stenu fŕkancami krvi a iných telesných tekutín. Vyryte do nej škrabance zlámanými nechtami a kde tu prerazte otvor na druhú stranu do sveta, ktorý je mimo naše chápanie. Pozrite sa na zúbky šialenstvu. Môžu byť ostré s chvejúcim sa masom v medzierkach, zovreté v kŕči zúrivosti. Alebo dokonalé a krásne, odkryté v bezchybnom úsmeve tridsiatichšiestich perál.

Trpké ako ostrie na jazyku

Prvým druhom šialenstva je priama zúrivosť pomätenca, čo sa chechtajúc odrezanými perami a s krvavým sekáčom v ruke raduje z vraždenia a mučenia bez motívu. Tento druh je nápadný s okamžitým účinkom ako klaun, čo vyskočí z narodeninovej torty s motorovou pílou. Jeho zmysel spočíva v bezprostrednom šokovaní hráčov. Tento typ je používaný častejšie, aj zakomponnovať ho do RPG je podstatne ľahšie (občas sa tak automaticky správajú postavy, keď navštívia romantický ples upírov, benefičný večierok trolov alebo škôlku malých goblinov).

„Pomaly navyknúť hráčov na to, že popisujete zdanlivo nepodstatné detaily okrem toho, čo práve riešia.“

Pridať jedného alebo viacerých psychopatických vrahov je možné do krátkych hier alebo aj ľubovolnej kampane. Sci-fi, fantasy alebo realita, tam všade nájdete miesto na vloženie šialenstva, kedže je súčasťou nás, ľudí. Na posilnenie tohoto zjavného šialenstva sú vhodné farbisté opisy a akčná atmosféra v rýchlych scénach. Takmer vždy je tu nejaký hmatateľný nositeľ nenormálnosti, ktorý je po vačšinu hry oddelený od postáv. Ide o externý element, bytosť či entitu, s ktorým sa postavy potýkajú. Niekto, na koho sa možu uprieť a cítiť strach z jeho činov. Ideálne to pocítia, ak jeho rukou stratia niekoho im blízkeho. Vtedy sa postavia ako zástupcovia normálnosti do kontrastu so šialenstvom niekoho cudzieho a pravdepodobne sa budú snažiť navrátit svet do normálnosti. Takže nešetrite filmovými efektami, gore a záhradnickým náčiním. Inšpirácií nájdete dosť v hollywoodskych horroroch.

Sladké ako ópiový kúpeľ

Druhý druh šialenosti je nenápadnejší. Všimnúť si ho je náročnejšie, ale odplatí sa vám za to iným pocitom hrôzy. V ideálnom prípade si ho poslucháč-divák najprv ani neuvedomí, len podvedomie mu našepká, že niečo je tu divné. Ako kratučký pohyb zachytený len kútikom oka.

Často ho používajú ázijské hororové filmy a budujú ním atmosféru hrôzy odlišnú od násilného prvého druhu. Typické sú duchárske príbehy alebo narušenie reality a kauzality nášho sveta bez nejakého podrobného vysvetľovania, čo je vlastne ich príčinou.

Radšej vám tento druh priblížim na príkladoch, ako by som mal pracne hľadať jeho definíciu. Predstavte si, že sa zrazu ľudia, ktorých stretávate na svojich potulkách, začínajú správať zvláštne. Občas na krátky okamih robia veci, ktoré možete označiť iba ako za choré, šialené a absurdné. Je jedno, čo spôsobuje túto zmenu. Čarodejova kliatba, prienik Pána mŕtvych do nášho sveta, blížiaci sa Armageddon, mutujúci vírus meniaci psychiku alebo vplyv testov mimozemštanov na ľuďoch:

• Muž, ktorý s napenenou bradou holí britvou svoj obraz v zrkadle,
• kultivovaná lady, ktorá pri spoločenskej konverzácii v záhradnej reštaurácii pochrúme hmyz,
• stravníci v spoločnej jedálni (závodná, školská, väzenská), ktorí náhle v tom istom momente zapichnú vidličku do ruky ich spolusediaceho. Tí si ju bez slova z ruky vytiahnu a pokračujú v jedení.

Patria sem taktiež veci v prostredí, ktoré odporujú tomu, na čo sme zvyknutí a čo považujeme za reálne a ktoré sa netýkajú priamo iných ľudí:

• Sledované krvavé stopy chodidiel vedú najprv cez miestnosť, potom vystúpia po stene a končia tak, že v rohu pri strope vidieť len polovicu šľapaje,
• fotky, na ktorých je vždy tvár jedného konkrétneho človeka (napríklad jednej z postáv) zdeformovaná, pričom zvyšok je zobrazený normálne,
• predmety, ktoré sa presúvajú do inej polohy, keď sa žiadna z postáv na nich priamo nepozerá,
• tieň, ktorý je iný ako jeho obraz (stačí niečo menej nápadné, napríklad tieň človeka, ktorý ma 6 prstov namiesto 5-tich)
• dvere, ktorými vstúpite do inej časti domu ako predtým.

Keď sú tieto informácie dávkované do vedomia hráča postupne a sú v ňom udržované kolísaním príbehu medzi normálnymi situáciami a tými, čo sú nesprávne, odmenou je pocit nepokoja a neistoty dokola sa kŕmiacich samými sebou. Napätie z toho vzniknuté hráčov prilepí na stoličky. Spochybňovanie vlastných zmyslov a vlastnej príčetnosti. Nasleduje rozmýšľanie, či vlastne ja nie som úplny blázon v normálnom svete.

Takže nebojte sa otvoriť šialenstvu a vtiahnuť do neho ostatných hráčov. Tá červená kvapka, čo práve teraz vyteká z dolného rohu obrazovky a páchne po medi, sa vám iste iba zdá.