Drakkar

(Zahrajte sa) Snívajte s nami

Napsal(a) Petra „Baelara“ Kopáčová. Součástí vydání Červen 2010: Sen a šílenství (#20). Rubrika Deskové hry.

Aké schopnosti sú potrebné, aby ste dobre hrali stolovky? Analytické myslenie. Stratégia. Taktika. Logika. Odhadovanie súpera. Pri väčšine hier to stačí. Pri týchto? Ani náhodou.

Stolové hry môžeme deliť do mnohých kategórií – taktické, strategické, vojnové, licitačné, kontrola územia, manažment zdrojov a mnoho iných. Je však jedna kategória, ktorá sa tradičnému „stolovkovému“ duchu vymyká – sú to hry, na ktoré len logika nestačí, kde môžete dokonale pochopiť mechaniku, ale bez predstavivosti (a často aj štipky šialenstva) nezmôžete nič.

Práve o takýchto hrách bude dnes reč. Dve z nich hraničia s rolovým hraním, stále sú však vedené kartami a od hráčov vyžadujú improvizáciu. Tretia vychádza z asociačných psychologických hier. Poďme teda na to:

Aye, Dark Overlord!

Fabrizio Bonifacio a kol., Fantasy Flight Games – Silver Line, 2005 | 4–10 hráčov, 25 minút | Profil hry na Boardgamegeek

Tak toto ← ste vy – verní poddaní a prisluhovači hrozného temného pána menom Rigor Mortis → (na obrázku vpravo ho môžete vidieť v dobrej nálade).

Jeho velezlobnosť vyjadrila práve poľutovanie nad faktom, že jeden z jeho verných a dychtivých služobníkov prejavil stupeň inkompetencie spôsobujúci nielen zvýšené vylučovanie žlče Jeho moštróznosti, ale aj superfunkciu jeho adrenálnych žliaz. Pre upokojenie najbúrlivejšiích žalúdočných štiav Jeho maleficencie je teraz potrebné nájsť pracovníka nesúceho zodpovednosť za tento poľutovaniahodný incident.

Jeden z hráčov hrá za Temného pána. Jeho úlohou je vyvíjať na ostatných hráčov nátlak v podobe kladenia nepríjemných otázok o incidente, ktorý si sám vymyslí.

„Kto z vás neschopných babrákov zavinil, že moja večera je STUDENÁ?“ nemŕtvym pohľadom prejde po trasúcej sa svorke, zastaví sa na koboldovi a s vrzgotom naňho namieri kostený prst. „Ty, syn prašivej suky, do ktorej kožucha si utieram nohy, HOVOR – ale nech to stojí za to!!!“

Ostatní hráči hrajú bandu goblinov, koboldov či inej hávede, ktorá Temnému pánovi slúži. Ich úlohou je očistiť z obvinenia seba a hodiť vinu na niekoho iného.

„Och, Vaša príšernosť, ja za nič nemôžem! Som Vašim najoddanejším služobníkom! Do ohňa by som pre Vás skočil! Keby Vás to potešilo, aj sa zmrzačím! Ale hoci sa snažím sebeviac, nemôžem za to, že …“

„K veci, ty bľabotajúci idiot! Nemám náladu na tvoje plky!“ netrpezlivo zahrmí Rigor a venuje koboldovi Zdrcujúci pohľad č. 1 (viď obr. Temného pána na začiatku predstavenia hry).

Hráč Temného pána môže svoje sadistické chúťky uplatňovať aj na hráčoch, ktorí pridlho mlčia, priveľa rozprávajú od veci, alebo ktorých príbeh je nekonzistnentný, či vysvetlenie nepostačujúce. Takého hráča potresce vyložením karty Zdrcujúci pohľad pred hráča, ktorý takto musí zahodiť všetky svoje karty a potiahnuť si nové, jeho kolo naviac okamžite končí. Ak už hráč nejaký zdrcujúci pohľad pred sebou má, udelí mu Temný pán pohľad o úroveň vyšší. Zdrcujúci pohľad sa hrá tiež na hráčov, ktorým sa minuli karty.

Kobold vie, že nesmie prehovoriť, až kým ho Rigor opäť nevyzve, aby sa bránil obvineniu niektorého iného služobníka, alebo kým nebude môcť potopiť niektorého iného podriadeného.

„Ty, goblin! Hovor, a vynechaj lezenie do mojej nemŕtvej zadnice!“

„Ja som len koordinátor pripravovanie Vašej najnechutnejšej večere, ó Najnemilosrdnejší! Nemôžete ma viniť za to, čo na priamy príkaz nespravil jeden z nepodarenej bandy pripravovačov Vášho jedla!“ vymekoce goblin.

Každý hráč má na ruke tri karty dvoch druhov – tri Nápovedy a tri Akcie. Nápovedy hovoria, aký prvok musí hráč zaviesť do rozprávania, pričom sa môže inšpirovať nadpisom, obrázkom alebo popisom karty. Akcie sa hrajú na posunutie viny alebo na prerušenie hráča, ktorý práve rozpráva.

Hráč goblina teraz na vysvetlenie svojej neviny použil kartu „Expendable troop“, taktiež zo začiatku predstavenia hry. Kartu vyložením minul a po skončení svojho kola ju zahodí.

Tu kobold vycítil svoju príležitosť a povýšenecky štekne na goblina: „Hovoríš, ako keby si nestrávil celý čas prípravy pánovej večere počúvaním toho príšerného rachotu → na nádvorí. Len si spomeň!“

Goblin, celý nesvoj a spotený, s hrdlom zovretým, vysvetľuje ďalej. Hráč kobolda zahral Akciu prerušenia ←, Nápovedu, ktorú musí hráč goblina vniesť do svojho rozprávania → a svoje karty patrične okomentoval. Teraz je na goblinovi, aby uspokojivo zapriadol démonickú heavy-metalovú skupinu do odôvodnenia, prečo je nevinný.

„P-p-p-ane, viem, aké máte problémy, keď Váš najssmrdutejšie trávenie nedoprevádza lomoz, lahodiaci Vašim žlčovým žľazám. Preto som si dovolil, z vlastnej iniciatívy, zavolať Peklo – najvychytenejšiu metalovú skupinu deviateho kruhu – zavolať, aby Vám upokojila trávenie a učičíkala Vás k najnepokojnejšiemu spánku!“ Goblinov hlas ku koncu pripomínal skôr piskot.

„No, vidíš, ty páchnuca vypelichaná koža? To je služobník!“ so škrípaním zubov – znakom spokojnosti – precedil Rigor. „Hovor ale, ktože je to vinný za moju studenú večeru?“

„Ach, pane, to všetko Ťuťmák – najhlúpejší goblin pod temnotou. Toľko otravoval Vášho ľadového draka, až ho ten odohnal jediným dúchnutím, pri ktorom, pekluradosť, zamrazil celú kuchyňu. Nestihli sme už nič urobiť, v tom okamžiku ste ráčili zavolať, aby priniesli večeru.“

Hráč goblina zahral Akciu posunutia viny ← spolu s Nápovedou „Tupý goblin“ →, ktorú zaviedol. Tým úspešne posunul vinu na hráča Ťuťmáka. Za úspešné prenesenie viny si hráč goblina dotiahne Nápovedy do troch. Hráč Ťuťmáka si dotiahne Akcie za to, že naňho bola prenesená vina.

Toľko k ukážke Aye, Dark Overlord! Knižka pravidiel obsahuje ešte druhú mutáciu hry, zábava teda nekončí!

Pre inšpiráciu a pobavenie ešte niekoľko kariet z tejto „temnej a zlej“ hry.

Once upon a time

R. Lambert, A. Rilstone, J. Wallis, Atlas Games a iné, 1993 | 2-6 hráčov, 30 minút | Profil hry na Boardgamegeek

Once upon a time je jedna z prvých hier (ak nie úplne prvá), ktoré fungujú ako usmerňovanie voľného rozprávania kartami.

Once upon a time obsahuje dve kategórie kariet – „Kde bolo, tam bolo“ karty (alebo rozprávačské karty) a „a tak žili šťastne“ karty (konce príbehu).

Každý hráč si na začiatku hry potiahne dva konce, ku ktorým sa bude snažiť príbeh zvrtnúť. Ďalej dostane 10 rozprávačských kariet, ktoré mu pomáhajú hovoriť rozprávku, a ktorých sa potrebuje počas hry zbaviť, aby mohol korektne zahrať niektorý zo svojich Koncov.

Posledná informácia pred ukážkou – typy rozprávačských kariet.

Všetky karty sa delia na Postavy, Udalosti, Miesta, Predmety a Aspekty. Dajú sa použiť na rozvíjanie príbehu alebo na ukradnutie rozprávania.

Prerušenia (Interrupt) – špeciálne karty, ktoré sa používajú na ukradnutie rozprávania alebo jeho zabráneniu. Dajú sa však zahrať aj ako bežné karty. Hráč, ktorému bolo rozprávanie ukradnuté, si musí potiahnuť jednu rozprávačskú kartu.

1. Koniec

Na začiatku hry si každý hráč potiahne dve možné ukončenia príbehu. Náhodne som si teda potiahla:

• Pravá láska prelomila kúzla.
• Tak sa premenil/a/o späť do ľudskej podoby.

Koniec môžem zahrať až keď miniem (zakomponujem do príbehu) všetky svoje karty.

2. Priebeh hry

(Príklad nie je zo začiatku hry – kariet je tam predsalen viac, a na demoštráciu stačí aj menší počet.)

Hrou sa doteraz vyrozprávala rozprávka o krásnej princeznej Jasmíne a udatnom princovi Velemírovi, ktorým v láske bráni poradca Jasmíninho otca menom Sluchoň.

Na ruke mi ostali karty Princ, Prerušenie na Aspekt/Aspekt Chorý, Záchrana a Chamtivý (Prerušenie sa dá zahrať aj ako štandardná karta).

Môjmu protivníkovi ostali na ruke tri karty – Poklad, Bariéra a Ukrytý. (Jeho karty samozrejme nevidím, o tých viete len vy.)

Na rade v rozprávaní je môj protivník. Za zmienku stojí aj rozšírenie Once upon a time menom Dark tales, ktoré prináša temné elementy v podobe rozprávačských kariet ako Duch a koncov, napr „A tak sa jej podarilo vyhnúť sa trestu, ktorý si zaslúžila“ alebo „A tak žil až do smrti ako bedár.“

„Zlovestný Sluchoň, opäť naslúchajúci za dverami, sa dozvedel o pláne zamilovaného páru. Po západe slnka princeznú uchmatol spod veže Velemírovi pred nosom. Mnoho dní cestovali, až došli k Sluchoňovmu zámku, kde princeznú zamkol ako jeden zo svojich pokladov do pokladnice, spolu k zlatu, šperkom a drahokamom, ktoré svojimi nečistými činmi nahanobil.“

(zahral kartu Poklad)

“Aby sa nik okrem neho k princeznej ani pokladu nedostal, Sluchoňova prisluhovačka, ježibaba Ohyzdnica, retiazku s kľúčom očarovala tak, aby bola neviditeľná. Odteraz nik nevidel drobný kus kovu, ktorý jediný mohol oslobodiť princeznú – bol schovaný až naveky.”

(zahral kartu Ukrytý)

Teraz prišiel čas zahrať Prerušenie – Ukrytý je Aspekt, vykladám teda Prerušenie a kradnem protihráčovi slovo. Ten si, nadávajúc, potiahne kartu a ja pokračujem v rozprávke.

„Nešťastný princ sa šiel smútkom za princeznou utrápiť.“

(hrám kartu Princ)

„Darmo sa vypytoval v zámku, darmo v podhradí, o princeznej nik nechyroval. Mnohokrát zašlo a vyšlo slnko nad kráľovstvom, princ už prestával dúfať, že princeznú ešte niekedy uvidí…“

Počas môjho rozprávania mi už nik neukradne slovo, a tak sa mi podarí dorozprávať príbeh, ako Velemírova láska prelomila kúzlo a jeho očiam ukázala schovaný kľúč a ako princeznú oslobodil zo spárov chamtivého Sluchoňa.

Môžem teda po zahraní všetkých kariet zahrať jeden zo svojich Koncov – Pravá láska prelomila kúzla.

Dalo by sa namietať, že súperova karta Bariéra sa dala zahrať, aby mi ukradol slovo, podobne ako ja som mohla zahrať kartu Princ omnoho skôr – ale jeho kus príbehu sa mi páčil, prečo ho teda nenechať urobiť kus práce?

Once upon a time je hra pomerne náročná na disciplínu hráčov a často býva výsledkom ani nie tak rozprávka, ako veľmi zábavná ale šialená zmeť všetkého, čo karty priniesli.

Dixit

Jean-Louis Roubira, Libellud, 2009 | 3-6 hráčov, 30 minút | Profil hry na Boardgamegeek

O Dixite ste sa odo mňa mohli dozvedieť v predstavení niekoľkých hier z Essenu 2009. Pripomeniem preto len najpodstatnejšie: Ide o asociačnú hru s obrázkami.

Ako to teda vyzerá? Každý má na ruke 6 kariet, z ktorých si vyberá. Hráč, ktorý je rozprávačom, si zo svojich kariet vyberie jednu a popíše ju ľubovoľnou asociáciou – vetou, slovom, zvukom alebo gestom. Ostatní hráči na základe rozprávačovej asociácie vyberú spomedzi svojich kariet

takú, ktorá sa najlepšie hodí a podá ju rozprávačovi. Ten všetky karty – svoju aj ostatných hráčov – zamieša a rozloží na stôl tak, aby ich všetci videli.

Pre šiestich hráčov by teda situácia vyzerala takto:

← Asociácia: Mikrokozmos

Teraz je čas sa potrápiť a skúsiť uhádnuť, ktorá z kariet je tá rozprávačova. Jednu kartu som položila ja – je to tretia karta v prvom rade. Za tú hlasovať nemôžem. Myslím si, že sa jedná o kartu 4 (prvá v druhom rade), preto vyložím na stôl svoj žetón s číslom 4 (tvárou dole, aby ostatní neboli ovplyvnení mojím tipom). Až budú vyložené žetóny všetkých hráčov okrem rozprávača, nastane vyhodnotenie.

Dixit 2 – nové obrázky s novými tajomstvami.

Rozprávač teraz povie, ktorá karta bola jeho – mala som pravdu, bolo to číslo 4. Dvaja uhádli jeho kartu, traja nie, dostane teda 3 body, podobne ako my, ktorí sme uhádli. Ja a hráč, ktorý zahral kartu číslo 6 dostaneme naviac dva a jeden bod, keďže sa nám podarilo zmiasť iných hráčov. Posunieme zajkov okolo jazierka po kameňoch a hra pokračuje – dotiahneme si karty a ďalší rozprávač dostane príležitosť.

Hra sa končí, keď niekto dosiahne 30 bodov, alebo sa minie balíček kariet.

Dixit – hra, ktorú by si obľúbil aj Freud – je vhodná pre ostrieľaných hráčov aj pre ľudí, ktorý stolové hry nikdy nehrali. Patrí však skôr do kategórie párty hier – keď budete hrať veľa partií s tými istými ľudmi, šanca že budete presne vedieť ktorú kartu majú na mysli sa zvyšuje a hra trochu stráca na zaujímavosti.

Hier, ktoré vyžadujú a podporujú predstavivosť je mnoho, a toto bola len drobná ochutnávka. Prelistujte si zoznam Rozprávacích (Storytelling) hier na www.boardgamegeek.com, ak vás podobný druh hier láka.

A hlavne – zahrajte si aj Vy niektorú z nich so svojou babičkou – možno sa dozviete niečo netušené.